Som na zoznamke? Zbláznila som sa?

Odpoveď na prvú otázku je áno. Som na zoznamke. Poviem to asi takto: mňa sa nepýtajte, to si vymyslel môj chorý mozoček. :D No, zrazu som pod návalom pocitu osamelosti prišla na spásonosný nápad. Niekoho si konečne skúsiť nájsť a prestať stále tvrdiť, že vzťah už nikdy v živote nechcem. Ešte mimo to: mám priateľov, ktorí budú z tohto článku asi sklamaní, pretože ani oni nie sú na vzťahy, ale berme to takto: môj život moje impulzívne rozhodnutia. 


A môžete mi veriť, že toto bol zas jeden z tých impulzívnych nápadov, ktoré mávam. Ešte nedokážem zhodnotiť či dobrý alebo zlý, to uvidíme časom. A mimochodom, odpoveď na druhú otázku znie: Asi. 

Totiž od posledného bolestivého zaľúbenia ubehlo už niekoľko rokov a už nie som tá pubertálne naivná. Možno je čas na vzťah. Išla som do toho s tým, že viem, že to bude ťažké, pokiaľ nejaký vzťah vznikne. Bude to ťažké už len z toho dôvodu, že budem tomu človeku musieť prezradiť čo som zač. Hendikep, jazvy, porucha osobnosti, depresie... a tak. Neviem, nemohla by som sa pretvarovať a skôr či neskôr by to dotyčný musel zistiť. Ale dobre, ešte žiadny vzťah nevznikol, len som si začala s niekým písať, ale musím počkať kým mi portál schváli profil. Keby som asi náhodou bola robot alebo čo. 

Viem aj to, že ak príde na nejaký vzťah tak sa ľahko môže stať, že bude bolieť, keď sa niečo domrví. Viem to, ale idem do toho aj s tým. Aj s tým, že sa bojím odmietnutia, keď nastane na fázu: "pravdy". 

A ak nezískam partnera, tak aspoň dobrého priateľa, no nie? 

Vážne neviem čo to robím. Spomínam si práve v týchto dňoch na jednu scénku zo Simpsonovcov. Niekto sa postavy spýtal čo to stvára a ona odpovedala: "Největší habaďúru svýho života." Alebo tak nejako, ospravedlňte ma za češtinu. A práve asi tak by som to charakterizovala. Najväčšia habaďúra života. 

Navyše, hoci na okolie veľmi nedbám, si všímam, akoby si niektorí, ktorí o tomto vedia vydýchli so slovami: "No konečne." Prirodzene, nikomu sa nepáčilo, že zatracujem nejaké vzťahy. Vždy som bola taká: "Čo? Nie, ja nikdy, nikdy, nikdy, nikdy, nikdy nikoho nechcem!" A teraz?

Asi som sa fakt zbláznila. 

Ale čo som mala robiť, keď mi to nedalo pokoj a neustále to vo mne tikalo ako časovaná bomba? Za skúšku mi facku nik nedá. A navyše pre mňa je zoznamka na internete lepšia ako zoznamovať sa v realite. 

Čo vy a vzťahy a zoznamky?

Komentáre

  1. Aww, holka, to nemá chybu! Držím moc palce, nech ti to vyjde a nájdeš si koňa na bielom princovi ^_^

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Snáď sa ti podarí nájsť priateľa alebo aspoň dobrého kamaráta, ako sama píšeš. Za vyskúšanie človek nikdy nič nedá a minimálne získať ďalšiu skúsenosť do života :-)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj slovenská prvotina môže byť kvalitná!

6 vecí, ktoré ma na blogoch dokážu odradiť

Môj hendikep: ako sa ja pozerám na svet?