O novej psychologičke, čitateľnosti blogu a mojom trieštení

Čitateľnosť môjho blogu je teda pekne na bode mrazu. Ale dala som sa na responzívny dizajn a tak si môžete môj blog vychutnať v akejkoľvek veľkosti a na akomkoľvek zariadení. Nuž, aspoň niečo som bola ochotná urobiť. Pardon, nevyjadrila som sa celkom jasne - som to schopná urobiť. Momentálne som na bode mrazu aj ja, takže sa niet čomu čudovať. Nezazlievam vám nič, je to i moja vina. Každopádne to nie je jediná vec, za ktorú som vinná, ale o tom sme si povedali už dosť v článku o sebanenávisti.

Vec, ktorú skrátka musím napísať je, že som pri zakladaní tohto blogu myslela, že to bude čisto o písaní a tvorbe, zaprela som v sebe človeka, ktorý sa večne analyzuje a rozmýšľa o tom či má chrúst vôbec nejakú psychiku a či vie rozmýšľať. Nechcela som tu zverejňovať veci o mojej psychickej poruche a myšlienky písané práve v nie dobrom stave. A momentálne sa tým myšlienkam venujem častejšie a preto vznikali články o duševnom denníku, tej sebanenávisti a aj o tom priznaní ambivalentného introverta. 

Čo ma mrzí, že práve tieto články nie sú nijako veľmi čítané. Chápem, nie každý chce čítať také veci. Ale ja som si uvedomila, že to je súčasť Mozaiky Ticha. To je súčasť mňa a ja to nemôžem odtrhnúť a tváriť sa, že to neexistuje. Pretože ono to je reálne a nezmizne to zo dňa na deň. Patrí to sem. Patrí sem každá myšlienka ktorú moja chorá myseľ vypľuje. Tak. Takže ak čakáte, že sa týchto článkov vzdám, tak sa nenačakáte. Nie som v dobrom stave a preto sa mi ťažšie píšu seriózne články o písaní, o knihách a tak ďalej. Teraz som jednoducho schopná písať úvahy o svojej psychike, rozprávať vám aké to je prežívať to a podobne. Tak to je. 

Nuž ďalšia vec na programe je to, že začínam chodiť ku psychologičke. Neviem, či to u mňa bude mať vôbec nejaký zmysel (alebo či sama chcem aby to malo nejaký zmysel), ale povedala som si, že keď už som k nej šla kvôli pár vyšetreniam pre sociálnu poisťovňu, tak k nej začnem chodiť i na sedenia. A už potom nech sa deje čo chce. Mne ide najmä o to, aby som mohla na niekoho ďalšieho hodiť svoje myšlienky a nezaťažovať nimi len vás občasných okoloidúcich alebo aj verných čitateľov. Ak ešte nejaký zostali...Celkom som na tie sedenia zvedavá a som zvedavá aj čo mi povie na nejaké myšlienky týkajúce sa môjho životne dôležitého vzťahu (a nie nie je to vzťah s partnerom, však by sa so mnou zbláznil). 

A čo to moje trieštenie? Nuž, opäť som na bode mrazu, ako som už spomenula. Začalo sa to v stredu a odvtedy to pokračuje. Opäť som schopná rozplakať sa bezdôvodne. Nenávidieť sa, ničiť ostatných ľudí (i keď nerada), nenávidieť okolie, prežívať úzkosti, počúvať obsesívne opakujúce sa myšlienky... A tak ďalej, a tak ďalej. Opäť sa trieštim na malé kúsočky. Nie som schopná písať knihu, len tieto úvahy o sebe samej. 

Opäť som tam, kde som bola predtým. Je mi smutno, ale najhoršie je večer, takže cez deň sa to ešte nejako dá. Dnes som mala celú noc plnú nočných môr a asi sa z toho už zbláznim. A to to neboli vôbec nejaké krvavé sny len tak silné a živé... 

Dobre, už vás nebudem viac trápiť. Rada by som po prvom sedení o tom niečo napísala, takže ak patríte medzi to minimum čitateľov, ktorým moje psychologické žvásty nevadia, tak sa na toto môžete tešiť. Asi. 

Majte sa pekne aspoň vy.

Komentáre

  1. Mrzí ma, že to máš teraz ťažké a dúfam, že sa to onedlho začne opäť zlepšovať :-) Dúfam, že ty psychologička pomôže, plus samozrejme písanie čí už článkov alebo básní, vždy pomôže sa z toho vypísať :-) Mne pomáha písať básne a drabble :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. Mne zas momentálne pomáha písať poéziu v próze. To najviac, pretože túžim Dňom i nocou dokončiť. (Dňom i nocou je pracovný názov zbierky)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj slovenská prvotina môže byť kvalitná!