Literárny denník: výhoda dvoch rozpracovaných vecí

Mám kreatívne obdobie. A veľmi produktívne. Minulý týždeň vo štvrtok som ale v Odtieňoch dúhy písala dosť emocionálne ťažkú pasáž a tak ma to vyšťavilo, že som si musela ísť na chvíľu ľahnúť. Bolo to pre mňa akosi ťažké spomínať na to znovu - znovu počuť v hlave jeho negatívne slová a tak. Ale povedala som si: "Okej, veď zajtra už nebudem mať až tak ťažké veci."

Lenže v piatok som otvorila word s Odtieňmi dúhy, rolovala až na úplný koniec, ponaťahovala som si prsty a položila ich na klávesnicu. A ono nič. Minúty (mne sa to však zdalo ako hodiny) som hľadela na blikajúci kurzor na začiatku nového odseku novej kapitoly. A nič. Zasekla som sa. Po necelých dvoch mesiacoch plynulého písania jednej veci som sa zasekla. 

To sa stáva.

Neskúšala som tie Odtiene dúhy teraz písať, povedala som si, že to chvíľu nechám tak a budem sa venovať niečomu inému. Pretože nemám úplný blok v písaní, len sa neviem pohnúť pri tých Odtieňoch. A tak som si potom otvorila súbor s novelami. Mala som spracované všetko potrebné na začatie novej novely (ktorú som pracovne pomenovala Za zrkadlom a prvú Zatratení) a tak som začala. A šlo to! Po tristo slovách som síce skončila, lebo som mala ešte niečo na práci a neustále mi chodil niekto za chrbtom, takže asi si to viete predstaviť. 

Dostala som dokonca ďalší nápad na tretiu novelu (áno je to ešte ďaleko, ale človek by mal byť aspoň trochu pripravený) a potom som dostala ešte jeden nápad na super vec. A to by mohlo byť zase niečo poetického. Vravím vám, srším nápadmi, som produktívna (a v kútiku duše sa bojím, aby sa to nepokazilo, lebo s mojou poruchou nie je nikdy nič isté) a všetko ma baví. 

Čo sa týka novely Za zrkadlom, tak má to pekný pochmúrny začiatok, som z toho celkom "krejzi" a teším sa na to, ako to bude pokračovať. Ten príbeh je založený na mojom vlastnom svete fantázie, takže vás takto nechám nakuknúť doň. Môžete sa tešiť na dobrý fantasy príbeh. Teda až keď tá zbierka noviel vyjde. 

Na Odtiene dúhy rozhodne nezanevriem, ale nechávam si to chvíľu odležať v hlave, ale plánujem sa k tomu čoskoro vrátiť. Tá kniha pre mňa veľa znamená. Predpokladám, že to nebude román, skôr novela, ale stále to beriem ako knihu. Ale viete čo? Tušila som, že sa v nejakom okamihu zaseknem. 

Neviem, či som jediná, kto má rozpracované dve veci (o chvíľu budú asi tri - moja impulzivita), ale ja som asi dosť prelietavý a impulzívny človek, takže asi ani ja sama netuším, čo od seba všetko môžem čakať. Ale myslím, že to na druhú stranu môže byť výhoda, práve keď sa zaseknete pri písaní jedného. Je to skoro ako s knihami. A možno som práve napísala najväčšiu hlúposť na svete, ale ja to tak asi cítim.  

A tuším, že už ani neviem napísať inteligentný článok. Každopádne mi dajte vedieť, ako to máte s rozpracovanými vecami vy. 

Komentáre

  1. Ja viem pracovať iba na jednej veci a nikdy som to nevedela striedať, ako to robia niektorí iní autori. Takže to dopadlo asi tak, že už sedem rokov píšem len jednu sériu a o iné sa nezaujímam. Vlastne, snažila som sa, ale vždy som to napokon vzdala a povedala si, že sa tomu budem venovať po dokončení jednej veci. :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj slovenská prvotina môže byť kvalitná!

6 vecí, ktoré ma na blogoch dokážu odradiť

Môj hendikep: ako sa ja pozerám na svet?