Ako sa Elizabeth začala rozprávať s kamerou - YOUTUBE

Ak sledujete facebookovú stránku môjho blogu, iste viete, že som začala s natáčaním videí na YouTube. Ako sa k tomu človek, ktorý by najčastejšie radšej písal ako rozprával, vôbec dostal? A prečo tak zrazu? 

Plus vám musím voľačo porozprávať o dnešnom rozhovore, ktorý som poskytla TV Skalica. Bol to môj taký prvý rozhovor (jeden bol na akcii s vydavateľkou, ale toto bol prvý taký "externý"). Fú, bola som z toho riadne vynervovaná a bála som sa. Ale nakoniec to prebehlo výborne a na výsledok si chvíľku počkáme, ale určite budem potom zdieľať. Bolo mi dnes povedané, že sa celkom viem vyjadrovať, z čoho som bola nadmieru prekvapená, pretože si o sebe myslím, že sa vyjadrovať vôbec neviem. Eh, ja asi samu seba vnímam cez inú dimenziu. 

Ale vráťme sa späť k hlavnej téme. Už nejaký ten rok dozadu som si začala hovoriť, že by som mohla natáčať videá na Youtube. Tisíckrát som sa o to snažila, natáčala som sa a po pozretí som to následne zmazala. Ale skrátka som si pomyslela, že keď už sa pravidelne rozprávam so stenami v mojej izbe, s televízorom, ktorý často ani nie je zapnutý, so psom, ktorý mi aj tak houby rozumie či s vlastnou knižnicou, ktorej rada hovorím, aká je krásna, tak by som to mohla využiť a rozprávať sa s kamerou. Veď to nie je človek, takže sa na mňa nenaštve, keď niečo zlé poviem. Jedine že by po čase vybuchla, čo sa mi môže ľahko stať, ak bude pod vplyvom hyperaktívneho ja. 

A ako som to tak skúšala a skúšala, nedávno som si povedala, že to skúsim zas. Zapla som kameru, naskladala si na stôl všetky knihy, ktoré som chcela ukázať. Postavila som sa pred ňu a s veľkým stresom som začala hovoriť. Keď rozprávam, ťažšie sa mi volia slová a preto sa stáva, že zopakujem miliónkrát "vlastne" a "proste" a neviem čo všetko. Priveľa pri tom rozmýšľam, čo je na jednu stranu fajn, no na druhú stranu vznikajú práve takéto prerieknutia a trápne situácie. Aj dnes som sa pri rozhovore mierne začervenala, keď som povedala zle nejaké slovo. 

Je to iné ako písať. Písanie mi ide rýchlejšie ako vytvoriť vetu a povedať ju zmysluplne. Áno, vždy, keď začnem natáčať som v strese. Ale na druhú stranu si poviem, že to môžem skúsiť znovu a znovu pokým sa mi to nebude páčiť. Ale zároveň nechcem, aby bolo video bez takýchto vtipných situácii, pretože to je v podstate niečo, čo to video obohatí a na čom sa môžete pobaviť. V rozhovore na čítaní mojej knihy som spomínala, že to je pre mňa o niečo ťažšie ako pre ostatných, zdravých, ale ani to mi nebráni v tom, aby som to robila. 

No, napriek tomu, že to znamená pre mňa stres a že to nie je ani tak ľahké (najmä to, keď sa trochu bojím reakcií okolia na to, že mám také "škuľavé" oči), baví ma to. Knihy sú na tomto blogu okrajová rubrika, no mne chýbalo písať o nich a tak som si zaumienila, že o nich budem hovoriť. 

Rodina to celkom akceptuje najmä po tom, čo som o tom hovorila práve na čítačke. Mamina ma v tom podporuje a vždy si ako prvá pozrie moje video. Prvé video som dávala na Youtube s takou malilinkou dušičkou a bála som sa, ako na to okolie zareaguje. A potom prišli tie pozitívne ohlasy. A to, že to niekomu niečo dalo a zároveň pobavilo. 

Musím však povedať, že v žiadnom prípade nechcem, aby Youtube zatienil môj blog. Môj blog je to najdôležitejšie čo v živote mám spolu s písaním a tvorba videí je len taká vedľajšia záľuba. Nechcem zo seba robiť "youtuberku". Ja som blogerka. Som človek, ktorý miluje písanie. Mrzí ma, že v posledných dňoch som sa blogu tak nevenovala, ale napravím to. 

Čo som ešte zabudla spomenúť je, že som už predtým sledovala slovenskú i českú "booktube" scénu a veľmi ma tie videá baví pozerať. Slovenských booktuberov je však málo a ja som chcela rozšíriť ich rady. Tiež niečím prispieť do mozaiky. 

Tu máte to prvé. :)

A čo vy a YouTube?

Komentáre

  1. Je super, že si sa rozhodla aj pre natáčanie videí, hoci ja youtuberov nesledujem asi žiadnych. Videla som zatiaľ myslím jedno tvoje video, tie najkrajšie obálky a inšpirovalo ma k napísaniu článku s rovnakou témou, za čo mimochodom ďakujem. A síce sa zrejme nestanem pravidelným sledovateľom, každopádne si z času na čas rada pozriem nejaké tvoje video :-)
    Navyše ti to nepochybne pomôže prekonať takú tú trému napríklad pri rozhovoroch a podobne, ktorú máme zrejme všetci :-) Ja mám napríklad väčšiu tému keď rozhovor robím, takže ono treba myslieť aj na to, že ani ten reportér nie je úplne pokojný, najmä tí začínajúci :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Verím. Ja keby mám robiť s niekým rozhovor naživo a nie cez maily ako v projekte, tak mám takisto neuveriteľnú trému. :) Tvoj článok o najkrajších obálkach som čítala a vybrala si skutočne nádherné obálky.

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj slovenská prvotina môže byť kvalitná!