Nové poznanie: dve bytosti vo mne?

V prvom rade vás chcem upozorniť, že tento článok bude o skúmaní samej seba z psychologického pohľadu. Nuž, nedávno som si uvedomila jednu vec. Teda... možno som to už vedela skôr, ale nedokázala som si to poriadne uvedomiť. Je normálne, že človek má aj svoju temnú stránku. Ale ja mám pocit, že mám v sebe akoby dve bytosti - dve osobnosti.

Vôbec netuším, či je to normálne, alebo či ma niekto okamžite zaškatuľkuje medzi nejakých shizofrenikov, alebo medzi ľudí s disocioatívnou poruchou (ak som jej symptómy pochopila správne). Ako vravím, netuším, do akej miery je to normálne a do akej nie. Ale skrátka to tak cítim. A možno to je úplne normálne, len ja z toho robím niečo divné. Ale mám pocit, že to nie je len taká vlastnosť temnej stránky. ale je to normálny človek. A práve kvôli tomu dokážem byť v jednej sekunde pozitívne naladená, plná energie až hyperaktívna a v druhej sekunde by som so sebou najradšej skoncovala.

Jedna z osobností, ktorá vo mne prebýva, je vždy milá, slušná, myslí pozitívne, do istej miery má rada spoločnosť a ľudí znesie a i keď samu seba charakterizuje ako introverta, často býva skôr viac extrovertom. Je často hyperaktívna, veselá, plná energie, sebadôvery. Ak k nej niekto príde a chce sa rozprávať, usmieva sa a slušne odpovedá, teší sa z prítomnosti toho druhého. Táto bytosť dokonca dokáže milovať samu seba, chce žiť život naplno, nechce zomrieť. Nechce si ubližovať. 

A tá druhá? Je depresívna, nenávidí takmer všetkých okolo seba. Najradšej by sa zabila. Nenávidí i samu seba. Jediné čo sa jej páči sú jej jazvy. Táto bytosť sa obviňuje za neskutočné množstvo vecí a trestá sa za to. Našťastie táto osoba sa pri komunikácii s inými drží len v mojom vnútri. Ale už sa mi stalo, že som pred blízkymi často povedala niečo fakt hnusné, čo dokazovalo, že som tak nenávistná a potom sa tá druhá osoba za mňa strašne hanbila. 

Viem, že každý má svoju temnú stránku, no väčšinou si myslím, že to je menej výrazné, alebo je to zase výraznejšie než tá druhá, svetlá stránka. Ale u mňa sú obe rovnako výrazné. Rovnako som dobrá i zlá. Rovnako milujem i nenávidím. V jednu chvíľu chcem žiť a byť milovaná v druhú chvíľu, keď prevezme vládu tá druhá, chcem zomrieť a už nikdy nikoho nevidieť. A navyše sa bojím, že tá druhá zosilnie a bude to horšie a horšie. 

Po tom, ako som našla svoj zmysel života, som si myslela, že viem kto som. Lenže keď som v sebe objavila tieto výrazné protiklady a ambivalentnosť vlastnej duše, zrazu vôbec netuším, kto som. Ktorá stránka je tá skutočná? Som od podstaty zlá, alebo dobrá? A keď si položím otázku: "Chcem žiť, alebo nie?" v hlave sa mi ozve naraz áno i nie, nie i áno. Nedá sa s tým vydržať. Ja chcem vedieť, kto som. 

Chcem nájsť odpoveď a zistiť, ktoré ja je skutočné. Sú ňou obe? Lenže možno existuje niečo ako "rovnováha duše" a v tom prípade ju nemám. Alebo niečo ako skutočné ja, či podstata neexistuje? 

Podstatné je, že chcem vedieť, kto som. 

Komentáre

  1. Ja si myslím, že väčšina ľudí má v sebe dve tváre alebo dve stránky duše. A niekedy ani za celý svoj život neprídu na to kto vlastne sú.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. V tomto článku sa úplne vidím, raz nado mnou prevláda jedna, raz druhá. V spoločnosti ľudí som vždy milá, no niekedy sa prelomí brána medzi týmito mojimi osobnosťami a vybuchnem. Nestáva sa to často, keďže časom som sa naučila túto bránu dobre zamykať, ale predsa... Myslím si, že v každom z nás sa takéto osobnosti skrývajú, u niekoho je výraznejšia jedna u niekoho druhá, niektorí si myslia, že sú dokonalí, lebo sa u nich tá druhá ešte neprejavila, no ja myslím, že v každom z nás kdesi drieme a čaká na svoju chvíľu.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj slovenská prvotina môže byť kvalitná!

6 vecí, ktoré ma na blogoch dokážu odradiť

Môj hendikep: ako sa ja pozerám na svet?