Koľajnice spomienok

Dlho som sa tu neukázala, všakže? Keďže boli Vianoce a ja som nemala poriadne priestor na to, aby som si sadla za notebook a napísala pre vás plánované články, tak som to uzavrela s tým, že mám takú vianočnú dovolenku od písania a blogovania. 

Prvú báseň som napísala ešte pred odchodom do Brezna a hoci sa mi zdá celkom dobrá, nechávam ju ešte dozrievať v zošite. Včera sa mi pri ceste vlakom podarilo napísať novú báseň, ktorá sa mi zapáčila. Zdalo sa mi, akoby znamenala ďalší menší prielom v mojej poetickej tvorbe. Možno sa mi to zdalo, možno nie. Jedno viem isto: táto báseň je zase trochu... akoby som to... je skrátka niečím iná. Ale zároveň som to stále ja. Obyčajne som zo začiatku k svojmu výtvoru kritická a nechávam to dozrievať. Teraz báseň dozrievala ani nie 24 hodín a už ju sem dávam. Ale skrátka cítim, že to je správne. 

Ani vám vlastne neviem celkom vysvetliť o čom báseň je. Skrátka si ju prečítate a nechajte sa ňou uniesť do iných dimenzií. Možno aj pre vás bude nasledujúca cesta vlakom inšpirujúca. Píšete do komentárov, či sa vám páčila, aké pocity vo vás vyvolala a čo ste si z nej odniesli.

Koľajnice spomienok

Znovu spomínam
na naše cesty,
na spleť koľají.
Smerujúc niekam,
kde je ticho
nekonečne krásne.

A hľadiac z okna vlaku
na tmavú majestátnosť hôr,
znovu a znovu blednem
v spomienkach na úsmevy,
ktoré inak zapadli
v zrniečkach piesku času.

Viem,
že to bolo dávno.
A nik z nás už nie je rovnaký.
Obaja sme poznačení
zubom času.
Ty to azda skrývaš,
a ja si posuniem rukávy
ešte o čosi nižšie.

Hľadím z okna
a túžim sa stratiť
v spleti spomienok
a koľajníc,

aby som ťa znovu
našla.

Komentáre

  1. Dobrá je pekná, má aj veľmi silné pasáže, niektoré za mňa slabšie, ale ono sa to vyrovnáva.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj slovenská prvotina môže byť kvalitná!

6 vecí, ktoré ma na blogoch dokážu odradiť

Môj hendikep: ako sa ja pozerám na svet?