Neoddeliteľná súčasť mňa: poézia

V mnohých článkoch som písala o písaní prózy - či už to boli poviedky, alebo chystaná zbierka noviel. Najväčšou súčasťou mňa je však poézia. Je síce pravda, že v poslednom čase sa venujem viac písaniu prózy, no básne sú vždy mojím záchranným kolesom. Vždy mi pomohli zvládnuť ťažkú emočnú situáciu. A tak sa v dnešnom článku dozviete niečo o tom, ako poéziu píšem a aký vzťah k písaniu poézie mám. 

Básne som začala písať z dôvodu veľkého emočného tlaku, s ktorým som si nevedela poradiť. A tak to u mňa aj ostalo. Stane sa mi nejaká nepríjemnosť a ja mám potrebu napísať báseň, pretože to vo mne vrie. Keď pociťujem najväčší tlak, vznikajú najviac precítené básne. 

Píšem voľným veršom. Áno, už som experimentovala aj s viazanou formou básní, skúšala som písať i haiku (nejaké pokusy tu ešte po istom čase zverejním), ale najlepšie sa mi píše voľným veršom. Zvyčajne nechávam myšlienky plynúť a z takého "tranzu" sa potom spamätávam a mám napísané náhodné slová, slovné spojenia. A tie potom prerábam do veršov. Stáva sa, že niekedy napíšem báseň hneď "z rukávu", no väčšinou si píšem tie slová. Napríklad báseň Kniha vznikla z takýchto slov: lži, popieranie skutočnosti, dúha, rozpadávajúci sa svet, bolestná, slzavý obraz dúhy a tak ďalej. Je ich viac a nie vždy použijem všetky tak, ako napíšem. Hľadám spojenia, ktoré by sa ešte hodili... 

Po napísaní básne si ju čítam niekoľko krát. Vtedy sa obyčajne rozhodujem, či papier pokrčiť a zahodiť, alebo či ju nechám tak. Áno, som k sebe často kritická a často si hovorím: "Hm, táto báseň nestojí za nič!" Ale intuícia ma väčšinou núti nechať si tú báseň odležať. Už sa poznám, a viem, že po čase, keď si ju prečítam, pozerám sa na ňu trochu inak a aj napriek chybám, ktoré sa snažím opraviť (myslím tým nepodarené metafory a tak) sa mi zapáči. Teda aspoň väčšinou to tak býva. Svoje básne dávam po napísaní čítať mamke. Aj ona ma vie často presvedčiť, že ju nemám zahadzovať. Je to môj prvotný kritik - poznám jej reakcie a už podľa prvej viem, či je dobrá, alebo nie. A keďže viem, že navštevuje tento blog a číta moje články, tak ju pozdravujem. 😊 

Po takom "dozrievaní" básne, čo niekedy trvá tri dni, inokedy aj týždeň-dva, sa rozhodnem, že ju zverejním na blogu, dám do časopisu a tak. Osvedčilo sa mi, že tie básne, ktoré ja považujem za menej dobré, majú úspech väčší ako tie, o ktorých si dovolím tvrdiť, že sú fakt dobré. Samozrejme nezverejňujem básne, ktoré považujem za zlé, to by bolo trochu čudné, podsúvať vám báseň, ktorá sa mne samej nepáči a nie som s ňou spokojná. Radšej na nej pracujem, aby som s ňou spokojná bola. Ale občas dám na blog báseň, s ktorou síce spokojná som, no mám pocit, že viem napísať aj lepšiu báseň. 

A čo ma pri písaní poézie inšpiruje? Život - môj aj iných. Niekedy to bývajú knihy, filmy, články na blogoch, obyčajné rozhovory. Mne stačí jedno-dve slová a keď sú inšpiratívne, hneď mám nápad a musím začať písať. A pri nápadoch, ktoré prichádzajú v nevhodný čas, som schopná okamžite vypnúť realitu a myslieť len na ten nápad, prehrávať si v mysli verše a slovné spojenia a v duchu báseň začnem tvoriť. A potom vznikajú také vtipné situácie, že mi niekto niečo rozpráva a zrazu sa na mňa zahľadí, drgne do mňa a vraví mi: "Počúvaš ma vôbec?"A ja: "Čo? Čo si mi hovorila?"

To je asi všetko, čo by som vám mohla o písaní poézie napísať. Malé info: zbierka, ktorú práve vydávam sa bude volať "Slovo je nádych". A bude to moja jediná zbierka? Určite nie. Je ešte mnoho pocitov, ktoré môžem opisovať. :)

Nabudúce vám predstavím obľúbených autorov poézie. Aby tu okrem tej prózy bola aj tá najpodstatnejšia časť a aby bolo jasné, že nie len že rada poéziu píšem, aj ju rada čítam.

A čo vy, aký máte vzťah k poézii? Píšete básne?

Komentáre

  1. Vždycky jsem obdivovala ty, kteří uměli složit báseň nebo je to vůbec bavilo. Ať jsem chtěla, jak jsem chtěla, nikdy mě básně a básníci nebavili a nikdy jsem taktéž pořádně nedokázala složit pár veršíků. Ale tvůj článek se mi líbí. To, jak vnímáš poezii a jak ti pomáhá je strašně pěkné :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja som kedysi začínala viazaným veršom, ale potom som od toho upustila a tiež som začala písať voľným veršom. Myslím, že dáva najviac priestoru pri vyjadrovaní myšlienok :-) Tvoje básne mám veľmi rada, či už smutné alebo aj také zo života.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Súhlasím, že voľný verš dáva viac priestoru na vyjadrenie sa. :) A ďakujem. :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj slovenská prvotina môže byť kvalitná!