Pod sakurou

Najprv som si myslela, že túto báseň na blogu nezverejním. Ale niečo vo vnútri ma núti to urobiť. Tak je tu. Napísala som ju s jemnučkou slzou na krajíčku pozerajúc sa na niekoho, koho identita zostáne v básniach navždy skrytá. Dúfam, že sa vám bude báseň páčiť, užite si ju a dajte mi do komentárov vedieť ako na vás zapôsobila a čo ste z nej cítili. 


Pod sakurou

Stojím mlčky pod sakurou,
dušu mi hladia jej ružové kvety.
Zase ťa čakám s pocitom bázne.
Jemne naivná, vždy verná.
Ale stále sama.

Stojím mlčky pod sakurou,
do očí sa mi tlačia slzy, lebo si znovu,
znovu sklamal.
Aj tak ťa hľadám v blúdiacom,
bzučiacom dave, čo sa podobá
osiemu hniezdu.

Stále stojím mlčky pod sakurou,
obtrhávam jej jemné lístočky,
akoby mi mali byť nejakou zvláštnou útechou.
A keď ťa konečne zazriem v hmlovine,
Máš na tvári svoju pravú tvár.

Stojím mlčky pod sakurou,
bojím sa, že svoju pravú tvár znovu,
znovu pokrkváš ako papier s nepodarenou básňou
a hodíš do rozžeraveného kotla lží.

A ty to urobíš,
hoc nevedomky.

Stojím mlčky pod sakurou,
sklamaná a ublížená.

A ty sa stratíš v osom hniezde.

4 komentáre:

  1. Wow, moc libi. Ma to spravnou naladu. Neco trosku podobneho mam taky rozepsane :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Typ básní, bez rymu nie sú moja silná stránka, ale táto báseň má proste dušu :)

    OdpovedaťOdstrániť

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)

Používa službu Blogger.