Prvé sedenie so psychologičkou, denník a denný režim

Tak, dnes som absolvovala prvé sedenie s novou psychologičkou. Som plná pocitov a zároveň zmätená, no dozvedela som sa, že vraj ten zmätok v hlave je dobrým znamením, že sa to neskôr všetko uprace. 

Viete, doteraz neviem, či bude mať celá terapia zmysel, pretože ja som stále na dve strany. Chcem sa zbaviť toho negatívneho, ale zároveň nie, pretože by mohlo hroziť, že prídem o písanie. Dokázala by som vôbec podstúpiť takúto obeť, že by som bola bez poézie? Pretože fakt je, že prózu píšem najlepšie v dobrej nálade. Ale mohla by som stratiť poéziu a neviem, či by som to úplne ustála. Ale možno by sa tým vyriešilo aspoň niečo.

Hovorili sme o tom, že sa nemám prečo obviňovať, ale dobre viem, že naučiť sa prestať nenávidieť a odpustiť si bude dlhý proces. Zistila som dokonca, že mi celkom neprospieva byť empatická v takej miere ako som dnes. Človek by ani nepovedal, že schopnosť vcítiť sa do druhého môže byť zároveň dobrou vlastnosťou ale zároveň niečo, čo môže ublížiť. 

A tiež by som mala vypustiť trápenie sa s problémami ostatných, pretože mi to neprospieva. Bude to ale ťažký proces a ja stále neviem, či ho vôbec chcem podstúpiť. Zároveň by som chcela, aby mali Odtiene dúhy dobrý koniec. 

Možno by som si mohla určiť do akej miery chcem pozitívny život. Ale teraz neviem čo chcem.

Ale dostala som úlohu viesť si denník a založiť si denný režim. Viedla som si denník občas aj predtým, ale nikdy mi to dlho nevydržalo a teraz keď to mám ako povinnosť, snáď mi to pôjde lepšie. 

Navyše by mi vraj prospela pravidelnosť, takže si mám viesť denný režim. Takže mám diár a naplánovaný zajtrajší deň. Teraz mi napadá, že by som si pár myšlienok z tohto článku mala zapísať do denníka. 

Dnes sme si dali ciele tej terapie a jedným z nich bolo práve prijať vec, ktorá je zmyslom môjho života a prestať o sebe pochybovať. Pretože ja o sebe pochybujem pomerne dosť často. Myslím na to, či vôbec mám nejaký talent na to písanie, či to stojí za to a či sa radšej nemám zahrabať pod "spisovateľskú" zem. 

Vraj by mi mohlo pomôcť aj viacej akcií aká bola v stredu - čítanie. Och, neviem či som vám o tom hovorila. V stredu som mala skvelé čítanie na strednej škole, na mojej alma mater. Bolo to veľmi zaujímavé a inšpirujúce. Psychologička tvrdí, že by práve aj to mohlo pomôcť k akceptovaniu môjho zmyslu života. Dávať ľuďom nejaké posolstvo prostredníctvom kníh. Predávať ľuďom svoj talent, ak nejaký mám. 

Ale asi ak by som v sebe niečo nemala, kniha by nevznikla. Či?

Moje dojmy zo psychologičky sú dosť dobré, je veľmi dobrá a je vidieť, že sa mi fakt snaží pomôcť. Otázkou je, či to ja budem schopná nejako oceniť a urobiť ten krok.

Pretože ja stále neviem, či chcem, alebo nie. 

Mám pocit, že môj život je veľké neviem. A neviem ani či v dobrom, či v zlom zmysle. Niekto má veľké Azda, ja mám veľké Neviem.

Neviem. Ale dnes sa cítim dobre.

Komentáre

  1. Ale to, že sa cítiš dobre,je výborné,to sú tie" prve vlastovky" ako povedal klasik. Len tak ďalej. Teším sa s tebou :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Denný režim? Vitaj v klube :D Mne to nepomohlo, skôr si myslím, že ma deptala tá rutina. Potrebovala som niečo iné. V princípe to ale vyzerá ako nápomocná technika, tak dúfam, že tebe pomôže, nech nemusíš hľadať dačo nové. Držím palce :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Já mám ráda pravidelný režim :)

    www.ftcfblog.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Držím ti palce. Ak máš poéziu naozaj rada určite o ňu neprided

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Otázkou je, jestli by byl člověk spokojený a šťastný, kdyby věděl co chce... možná je lepší být trochu zmatený a v určité míře nevědět, ale cítit se dobře. Těžké je asi najít tu správnou rovnováhu. :D Je dobře, že máš z psycholožky dobrý pocit, držím palce, ať se ti daří. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj slovenská prvotina môže byť kvalitná!

6 vecí, ktoré ma na blogoch dokážu odradiť

Môj hendikep: ako sa ja pozerám na svet?