Priznanie ambivalentného introverta

Okej, keby ste chceli vedieť, tak toto je už asi môj miliónty pokus o napísanie nejakého seriózneho článku. Predtým moje pokusy nestáli za nič. Ale ja mám fakt chuť niečo písať, len mi to moja duša a chuť vypísať sa potvorí... Dosť ale takýchto stupídnych kecov. 

Ak ma istý čas sledujete, tak ste si iste všimli, že o sebe vždy tvrdím, že som introvert. A nie že by som chcela teraz toto tvrdenie vyvrátiť, len ho možno trošku poupraviť a pouvažovať nad tým, čo vlastne som. Eh, to bude komplikované...

Som komplikovaná osobnosť. Ambivalentná. Moja nálada si so mnou robí čo chce a kedy sa jej zachce. Niekedy som celé týždne v depresii, inokedy v úžasnom rozlete. Niekedy sa to strieda v priebehu jedného dňa, inokedy v priebehu týždňov či mesiacov. Proste nikdy nemôžem vedieť ako a zrazu budem na úplne inom bode. No ale už mám svoju psychologičku, takže tieto myšlienky si nechám pre ňu. 

To, že som introvert je fakt. Ale na druhú stranu je vo mne i kúsok extroverta. Myslím, že vám nemusím vysvetľovať, čo je introvert a extrovert, väčšina to dobre vie. Ale ambivalentnosť mojej duše sa prejavuje i v tomto. Som fakt rozporuplná. Som aj introvert aj extrovert, ale ten extrovert sa prejavuje len v istých situáciách. 

Prejavuje sa napríklad keď som doma a rozprávam sa s mamkou či skrátka s niekým z domu. Vtedy som pomerne dosť ukecaná a ako sa povie "huba sa mi nezavre". Doma som schopná prejavovať navonok pocity, ktoré inak v spoločnosti potláčam. Doma sa nehanbím rozplakať sa, keď sa mi skrátka chce. A verte mi, že ja na plač nepotrebujem dôvod. 

Ale v spoločnosti som uzavretá, tichá, nesmelá a nedávam najavo svoje pocity. Pripadá mi napríklad divné, že by podľa rôznych filmov niekto kráčal po ulici s úsmevom od ucha k uchu. Hanbila by som sa ako pes, ak mám pravdu povedať. Všetci by sa na mňa pozerali a nezniesla by som to. 

Poviem vám jednu príhodu. Raz som bola v skalickej knižnici a keď som šla odtiaľ, rozhodla som sa zastaviť v Lidli, že si kúpim niečo na pitie a na jedenie, kým mi pôjde autobus domov. A ako som tak niesla v igelitke tie požičané knihy a prechádzala cez tú vec čo pípa, keď niekto niečo ukradne, začalo to pípať! Celý Lidl sa na mňa otočil s vražedným pohľadom. SBS-kár ku mne priskočil a pýtal sa čo mám v taške a tak som mu ukázala že tam mám knihy. Veď som len prišla, čo by som tam mala mať?! :D A ako sa na mňa všetci v ten deň otočili, odvtedy mám neskutočnú úzkosť prejsť cez dvere v akomkoľvek obchode s tým prístrojom. :D 

Takže áno, som vonku introvert, doma extrovert - teda som ambivalentná. Často som uvažovala nad tým, prečo to tak je. A prišla som asi len na to, že som to, čo som podľa toho, či ľuďom vo svojom okolí verím. Samozrejme, veď predsa sa neotvorím a nezačnem kecať naplno pri človeku, ktorého vidím prvý raz. Ale zase na druhú stranu aj keď doma kecám ostošesť, nie som prehnane hlučná ako niektorí, ktorí musia v kuse hučať a potom mi s tým neskutočne idú na nevy. 

Nie, nikdy som nebola ukričaný typ. A mimochodom, doma sa najradšej rozprávam sama so sebou. Takže keby ste náhodou počúvali za dverami mojej izby a rozprávala by som sa tam s niekým, kto by mi neodpovedal, tak sa rozprávam buď s počítačom alebo so psom. 

Záverom môžem povedať, že tvrdenie, že som introvert nevyvraciam, ale priznávam sa, že je vo mne i ten extrovert. Teda som oba protipóly. 

Fúha, vôbec neviem, či tento článok vôbec splnil svoje a či som sa vôbec dostala k tej pointe, ktorú som vlastne chcela napísať. A asi to bude pôsobiť trochu chaoticky a divne, ale asi tak sa momentálne cítim, takže sa to zrejme bude odrážať. Ale hádam sa vám i tak bude páčiť tento článok a trochu sa pobavíte. 

A čo vy? Ste introvert či extrovert? Či oboje?

Komentáre

  1. Holka, obdivuju to tvoje sebevědomí všude dávat svoje fotky. S tímhle obličejem bych se styděla i vyjít ven...

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj slovenská prvotina môže byť kvalitná!

6 vecí, ktoré ma na blogoch dokážu odradiť

Môj hendikep: ako sa ja pozerám na svet?