9 fáz pri písaní poviedky/knihy

Dlho som neprispela niečím o písaní a tak som sa to dnes rozhodla napraviť. Napadlo mi spísať deväť fáz pri písaní, ktoré prežijete, keď píšete poviedku alebo aj knihu. Neviem, či to takto máte aj vy, ktorí píšete, ale u mňa to tak rozhodne je. Každú z fáz veľmi prežívam a tak je každá významná. Tak sa na to poďme pozrieť, dúfam, že vás článok zaujme a možno i pobaví.

1. fáza: nápad

To myslím každý pozná. V akejkoľvek situácii a na akomkoľvek mieste vás môže zastihnúť fakt skvelý nápad a vy musíte schmatnúť zápisník a zapísať si to, aby ste na to nezabudli. Týmto to všetko začína a každý nápad je cenný. Každý treba zachytiť, aby ste s ním potom mohli pracovať a rozvinúť ho. Túto fázu veľmi prežívam a mením sa na akčnú hrdinku pri boji a behu za zápisníkom, aby sa nápad nestratil v hlbinách, ale aby zostal na hladine ako lístok, ktorý môžem zachytiť. A keď nemám zápisník, dobre poslúži aj mobil. 

2. fáza: plánovanie

Okej, máme nápad, treba ho rozvinúť. Keď máte čas, vezmete zápisník a všetko si plánujete, nechávate sa inšpirovať všetkým možným, vymýšľate detaily postáv, sveta, deja a všetkého. Ja niekedy naplánujem začiatok a koniec a nechávam sa unášať inšpiráciou v priebehu písania a keď tak plánujem až potom, ak sa neviem rozhodnúť čo ďalej, alebo niekedy si všetko naplánujem hneď na začiatku. Túto fázu rovnako veľmi prežívam, pretože sa zo všetkého teším ako malé dieťa a už mám skvelú perspektívu príbehu, teším sa na to, ako budem písať tú a tamtú scénu.

3. fáza: začiatok býva ťažký

Neviem či aj pre vás, ale pre mňa bývajú začiatky dosť ťažké. Väčšinou sa strašne teším na to, ako budem písať tie zápletky A tak než sa začne niečo diať som stále taká rozpačitá, rozpoltená, neviem, čo si mám o tom príbehu myslieť, či to vôbec bude stáť za to. Pomaly postupujem a snažím sa poriadne pracovať i keď s trochou odmeranosti voči vznikajúcemu "dielu". 

4. fáza: tvorba zápletky

Toto býva okamih, kedy je neskutočne ťažké prestať písať. Pretože po pomalom a ťažkom začiatku sa dostávam do komplikácii, ktoré sa postavám stavajú do cesty a to ma baví. Tvorím zápletky a veľmi si to užívam a občas dolaďujem veci. Tu už sa fakt nedá prestať a som vo švungu, ako sa hovorí. A keď píšem zápletky, tak to fakt milujem. 

5. fáza: aj kríza musí prísť

Áno, kríza môže prísť hocikedy. Nemusí to byť v tejto postupnosti, pretože môže prísť na začiatku (a vtedy je najťažšie sa z nej dostať - aspoň pre mňa) alebo pokojne aj na konci či v strede práce. Vtedy buď nepíšem vôbec, alebo ak mám chuť písať, ale nedá sa mi písať jednu vec, skúsim písať druhú. Ale ak sa mi nechce, nenútim sa do splnenia denného limitu. A to radím aj vám. Nenúťte sa do ničoho a robte to, čo sa vám chce. Vtedy prichádzajú pochybnosti: "Dokážem to vôbec dokončiť?", "Bude to stáť za to?" a tak ďalej. 

6. fáza: dokončovanie a koniec

Koniec je samozrejme veľmi dôležitý a preto si vyžaduje plné nasadenie (to samozrejme i celý príbeh, ale niekedy sa nedá). Všetky svoje bunky sústredíte na dokončenie poviedky/knihy a nemôže vás nič rušiť a otravovať. Ste v napätí a zároveň pociťujete radosť z toho, že ste to dotiahli do konca. 

7. fáza: čítanie 

Príbeh je dokončený už len prečítať to po sebe. Pustíte sa do toho a oči máte na stopkách kvôli chybám a všetkému, čo by ste mohli opraviť. Dobré je aj príbeh vytlačiť, pomáha to viac sa na to sústrediť. 

8. fáza: dodatočné úpravy

Znovu si k tomu sadáte a buď škrtáte, alebo prepisujete, či robíte úpravy v počítači vo vašom súbore. Proste tie konečné úpravy, ktoré sú veľmi dôležité, pretože to môže vášmu príbehu veľmi pomôcť. A zároveň to veľmi prežívame, pretože môžeme doladiť veci, ktoré sa nám nepozdávajú.

9. fáza: zmierenie sa s tým, že je to dopísané

Posledná pre mňa ambivalentná fáza. Teším sa, že som to dokončila a že to predsa len stálo za tú prácu a môžem to buď zverejniť, alebo vydať. Na druhú stranu sa musím vyrovnať s tým, že som to dopísala a lúčim sa so všetkými postavami, ktoré som zabila, Občas sa aj rozplačem, keď mi príbeh prirastie k srdcu. Niekedy je to dosť ťažké. 

Aké fázy pri písaní vnímate vy?

Komentáre

  1. Ja som momentálne vo fáze krizi 😐 úplne som vygumovana a začínam aj pochybovať či to aj dokončím 😐 čo má veľmi mrzí, pretože je to také moje dieťa, lebo písať som začala tento príbeh pred..Uff..Štyrmi, piatimi rokmi? 😊 A nápad vzišiel zo sna, viem sa nimi veľmi inšpirovať, ale ako som písala tak som vo fáze krizi a to už nejaké tie dva tri roky a preto aj tie pochybnosti 😐 musím sa vrátiť k tomu, pretože len ľutujem že neviem ako pokračovať ..A

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to teda držím palce. :) Kríza je potvora.

      Odstrániť
  2. Ne ve všech fázích se s tebou shodnu, ale v té poslední ANO!
    Na jednu stranu jsem vždycky na sebe pyšná, když něco dlouhého dopíšu. Ale za tu dobu se s těmi postavami tak sžiju, že mi to je líto, že jsem to vlastně dopsala a že se s nimi musím loučit.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. 7.,8.,9., sú pre mňa najhoršie :D Obvykle nemám problém začať, v polovici alebo za polovicou príde kríza a potom je problém dokončiť :D :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj slovenská prvotina môže byť kvalitná!

6 vecí, ktoré ma na blogoch dokážu odradiť

Môj hendikep: ako sa ja pozerám na svet?