Literárny denník: Odtiene Dúhy

Už viac ako mesiac pracujem na novom nápade na knihu. No, ono to vlastne nie je ani celkom nový nápad, ale skôr staro nový. A v dnešnom článku vám o tom niečo rada porozprávam. Som síce len za začiatku, pracujem na druhej kapitole, ale verím tomu, že do konca tohto roka to dokončím. Nebude to kniha na tristo strán, bude to kratšie, ale na tom tak nezáleží.

Ak sledujete moju tvorbu a moje blogy takmer od začiatku, možno si spomeniete na poviedku Tŕne Života. Ak ste však s tých novších sledovateľov, objasním vám o čo v tej poviedke šlo. Bol to vlastne príbeh o mojom živote a o mojom najťažšom období. Aj keď teraz si myslím, že vtedy som tam nemala poriadne čo písať a trochu som si dej prikrášľovala. Ale nie veľmi. 

Po tejto poviedke som o niekoľko rokov neskôr (myslím, že som s tým nápadom začínala v roku 2015) vrátila, ale mala to byť už kniha. Hoci zdalo sa mi, že všetko bolo ešte príliš čerstvé a ja som sa po troch stranách nemohla v knihe vôbec pohnúť. Vtedy som nedokázala znovu preciťovať všetky tie spomienky. Práve kvôli tomu som začala s písaním noviel. 

Minulý rok v decembri ma však zrazu premkol pocit, že teraz je ten správny čas začať písať knihu o sebe. Teraz je ten správny čas dať všetko von a vyrozprávať príbeh, ktorý by mal aspoň aký-taký pozitívny koniec. A aj napriek tomu, že moje psychické problémy niekedy pretrvávajú, príbeh bude mať pozitívny koniec, Ale ten vám spoilovať nebudem. 

A tak som v tom decembri začala písať Odtiene Dúhy. Mal to byť pôvodne len pracovný názov, ale tak sa to u mňa uchytilo, že teraz si už ani iný názor neviem predstaviť. Možno vám to trošku objasní aj tento citát:
... ale keby sa to celé neudialo, neexistovala by moja dúha. A ja svoju dúhu považujem akoby za moju dušu, pretože je v nej množstvo farieb a okrem temných miest je to krásne miesto. Myslím, že každý máme v sebe dúhu. A záleží od daného človeka a jeho života, či ju má jasnejšiu, farebnejšiu, alebo je viac temná. ...
Takže tak. Čo považujem v tejto knihe za takú špecialitku je, že sú tam také medzikapitoly, ktoré rozpráva moja mamka. Vlastne som sa jej pýtala na nejaké udalosti vrámci môjho ťažkého obdobia a podľa toho, čo mi odpovedala som spisovala takéto medzikapitoly. Zatiaľ mám jednu, v ktorej rozpráva o mojom hendikepe a o vzťahoch. 

A vec, ktorú som vrámci písania ešte nespomínala je, že som si stanovila svoj denný limit. Každý deň musím napísať 300 slov. Môžem samozrejme viac (lebo keď začnete, tak sa len ťažko odtrhnete), ale nikdy to nemôže byť menej. A musím povedať, že pravidelnosť môjmu písaniu skutočne prospela. Akurát dnes som musela vynechať písanie, pretože som sa starala o Lakyho, ktorému bolo dnes celý deň zle. Ale to sem nepatrí. 

Dokonca som si v hlave predstavovala obálku tejto knihy, aj keď viem, že to je ešte ďaleko. Ale predstavu mám a keď budem vyberať potom obálku, tak sa toho chcem držať. Každopádne, ako som spomínala, že predtým, keď som sa pokúšala písať túto knihu, som skončila po troch stranách, teraz sa mi to podarilo hravo prekročiť a to písanie mi ide ako po masle. Aspoň zatiaľ (klopem si na zuby i na drevo). 

Viem, že s tým bude ešte veľa práce, ale viem, že to za to stojí. :)
A ako sa darí v písaní vám?

Komentáre

  1. To znie zaujímavo! ;-) Čím viac bude dej založený na tvojom vlastnom prežívaní, tým bude dielo úprimnejšie. Ja som sa kedysi pustil do novely, ktorá mala byť založená na mne ako hlavnej postave, ale o pár rokov neskôr, no a nejak som s ňou nebol spokojný. Píšem však veľa poviedok, ktoré čerpajú z môjho života. Zistil som, že vymýšľať si až tak dobre neviem.
    Denný limit 300 slov je úplne optimálny. Ja niekedy za deň ani viac nenapíšem. Vyjadrím myšlienku, ktorú potrebujem, a potom sa bojím, aby som nepísal nezmysli.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. Aj ja to tak mám, že vyjadrím to, čo chcem a potom radšej prestanem, pokiaľ nie som vyslovene vo švungu. :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj slovenská prvotina môže byť kvalitná!

6 vecí, ktoré ma na blogoch dokážu odradiť

Môj hendikep: ako sa ja pozerám na svet?