utorok, 20. decembra 2016

Život na dedine - alebo - ako propagovať knihu

on  with 6 comments 
In , , ,  
Pokiaľ ma sledujete už od začiatkov na blogovej scéne, možno už viete, že žijem na dedine. Aj keď som vyrastala v meste, na život tu si nemôžem sťažovať. Páči sa mi ticho, ktoré sem-tam narušuje štekot psov od susedov či pílenie dreva. Je to normálne. Milujem aj to, že som blízko prírody a kedykoľvek môžem ísť na prechádzku k rieke, prechádzať sa cez les, načerpať tam inšpiráciu. 

Ale nie je to tu len o tom. Dedina znamená aj to, že akonáhle vyjdete z domu, pozoruje vás niekoľko párov očí (najmä na jar a v lete, skrátka keď je pekné počasie), všade sa šíria kadejaké klebety, takže keď už vyjdete von, stretávate ľudí, ktorí o vás niekedy vedia viac než vy sami a skrátka niekedy i to, kam ste sa pohli a kedy to bolo. Ale berte to z tej vtipnej stránky, teraz sa nechcem navážať do toho, že tu je kopec ľudí, ktorí ohovárajú. 

Keď sa nad tým však zamyslím, tie klebety nebudú celkom od veci, keď si uvedomím o čom sa práve chystám písať článok. 

Nuž, začnem pekne krásne od začiatku. Keď sa blížilo vydanie knihy moja babka mi povedala, že bude rozširovať knihu všade, kde to pôjde. Viete, v mojej rodine je oco  taký, že sa pozná skoro s každým, takže to je jeden propagátor a tým druhým je práve babka. Musím sa nad tým trochu pousmiať, ale strašne sa z toho teším, pretože viem, že asi nie každý začínajúci autor má takú podporu zo strany rodiny. Nie že by som konkrétne poznala príklady, ale raz som čítala článok od niekoho takého (bolo to dávno, ale pamätám si to). 

Práve vtedy mi babka "prisľúbila", že bude knihu propagovať, že ma podporí. A tak už to nebola len moja rodina, kto vedel o tom, že vydávam knihu. Rozširovalo sa to pomocou babky a aj pomocou ocka. Vedeli o tom susedky, potom kopec ďalších a ďalších. Keď kniha vyšla - respektíve keď prišla mne - babka si vzala svoj výtlačok a poobiehala po všetkých s odkazom na stránky, kde sa dá kúpiť. A potom mi rozprávala, kto si ju už objednal. 

A teraz sa musím skutočne trochu zasmiať, pretože to je vtipné - v ten deň, keď mi kniha prišla, si jeden výtlačok vzal aj oco. Na dedine je normálne, že v krčme je kopec klebetných ľudí a klebiet. A kde by sa predsa dala lepšie propagovať kniha než v krčme, že? :D Trochu som sa o knižku bála, no našťastie sa nej nič nestalo a podarilo sa mu s ňou zaujať dosť ľudí. Takže to malo svoj efekt. :D 

Takže mám vlastne svoj propagačný tím mimo virtuálnej sféry. Musím sa nad týmto všetkým zasmiať, ale v podstate som svojej rodine veľmi vďačná za to, že ma podporujú aj napriek tomu, že moju knihu čítali len dvaja z rodiny. Teším sa z toho, že sú ochotní ju vôbec propagovať. 

Ako teda najlepšie propagovať knihu mimo virtuálneho sveta okrem besied a čítania? Presťahujte sa na dedinu, povedzte to jednému človeku a o chvíľu to bude vedieť viac a viac ľudí. :D Samozrejme, berte článok vtipne, pretože tak to je aj mienené. A zároveň to myslím aj ako poďakovanie mojej rodine. 
Tak čo, pobavil vás tento článok aspoň trochu tak, ako mňa? :)
Share:

6 komentárov:

  1. Áno pobavil ma článok. A smejem sa tým viac,že som bola pri tej "propagácii". Keď babka komolila názov knižky 😄 stále a znova...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. To je hezké, že tě podporují a určitě jsi teď na vesnici ta největší atrakce! :D

    www.fakynn.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Jééé to je naozaj super, veľmi milé od rodiny, že ťa takto podporujú :D Tiež bývam na dedine, takže si to viem živo predstaviť :D U mňa je taký propagátor moja mama, ona kolegyniam v práci vždy ukazuje napríklad videá čo sme v škole natáčali a tak :D

    OdpovedaťOdstrániť

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)