Končí jeden z najlepších rokov v mojom živote

Včera som zhrnula svoj rok v knihách. Dnes sa chcem krátko zamyslieť nad tým, aký bol môj rok všeobecne. Čo mi dal a čo vzal. Čo som zažila a cítila. Rok od roka sa vyvíjam a mením sa. Pred rokom som bola maturantka a teraz som človek, ktorý si splnil jeden cieľ a ide za ďalším. A nezastavím sa. 

Tento rok až do mája bol v podstate taký hektický, pretože som sa pripravovala na maturitu. Ešte vždy som dúfala, že si podám prihlášku na vysokú školu. Nakoniec som na vysokú nešla. Malo to vlastne dva dôvody, ale ten druhý som si uvedomila až niekoľko mesiacov po tom. Jeden dôvod bol ten, že by to bolo komplikované s financiami a zároveň by to bolo pre mňa, s hendikepom, pomerne dosť zložité. Ten druhý dôvod, ktorý sm si uvedomila až neskôr bol, že to vlastne ani nechcem. Teda, myslela som si, že to je môj cieľ, že presne to chcem. No teraz, ako som sa začala venovať písaniu naplno, som si uvedomila, že mojím životným snom je vlastne písať. Neustále som uvažovala nad tým, že či to je správne rozhodnutie. Asi ma mnohí nechápali, ale bolo to moje rozhodnutie. 

Podarilo sa mi zmaturovať na samé jednotky (neberte to ako samochválu, skôr ako vec, ktorú nedokážem pochopiť), čo všetci v mojom okolí čakali, no ja som to ani nepredpokladala v tom najlepšom sne. 

Myslela som si, že po maturite pôjdem do práce, že si nájdem prácu, odsťahujem sa z domu a budem žiť sama. To boli len také malé sny, ktoré sa nedajú splniť. Už aj na starom blogu som spomínala, že sa nemôžem tak ľahko zamestnať. 

Ale v júni nastal prelom. Keď sa mi Denisa Kancírová ozvala, že by mohla vydať moju zbierku básní, ešte som v nič také skvelé, čo nasledovalo po tom, nedúfala. Nechcela som veriť, že by mne mohlo niečo také vyjsť. Odvtedy môj rok bol lepší a lepší, pretože sme pracovali na tvorbe zbierky a sen sa zdal oveľa reálnejší. 

A od vtedy sa môj život zase o čosi zmenil. Začala som žiť pre splnenie svojich snov. Píšem knihu, lebo mojím ďalším snom je práve napísať veľa kníh, aby ich ľudia čítali, aby ich to tešilo, pretože to, že ja niekoho poteším, teší aj mňa. Uf, použila som závratné množstvo slova tešiť. 

Ani to neviem slovami vyjadriť aký skvelý bol tento rok. Preto len verím, že ten ďalší bude tak skvelý ako tento. Predsa len, teraz sa mi otvorili dvere do nového sveta a dúfam, že v tom ďalšom roku budem naďalej naplno písať a žiť pre to, aby som písala a vydávala knihy. Pretože to je môj zmysel života. 

Vždy, keď v myšlienkach šepkám, že by som z tohto sveta už najradšej odišla, snažím sa spomenúť si na písanie a na to, že som ešte nepovedala svetu všetko, čo som chcela. Ešte musím žiť preto, aby som mohla písať články na blog. A tak si poviem: "Ešte nemôžem umrieť, ešte nie."

A preto stále žijem. 
Dúfam, že to tak bude aj na ďalší rok.

A vám prajem šťastný Nový rok, nech do toho roka vstúpite so šťastím a pokojom v duši. 

Komentáre

  1. Maturita bola hektická aj pre mňa, takže ti v tomto smere úplne rozumiem a je super, že si to zvládla (a ja tiež :D ). Vydanie zbierky básní je skvelý úspech a dovolím si tvrdiť, že si do istej miery v tomto môj vzor. Povedala som si, že tiež niečo skúsim dať dokopy, začať zbierkou by mohla byť dobrá cesta a preto na jednej práve pracujem :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj slovenská prvotina môže byť kvalitná!

6 vecí, ktoré ma na blogoch dokážu odradiť

Môj hendikep: ako sa ja pozerám na svet?