streda, 28. decembra 2016

Koľajnice spomienok

on  with 2 comments 
In  
Dlho som sa tu neukázala, všakže? Keďže boli Vianoce a ja som nemala poriadne priestor na to, aby som si sadla za notebook a napísala pre vás plánované články, tak som to uzavrela s tým, že mám takú vianočnú dovolenku od písania a blogovania. 

Prvú báseň som napísala ešte pred odchodom do Brezna a hoci sa mi zdá celkom dobrá, nechávam ju ešte dozrievať v zošite. Včera sa mi pri ceste vlakom podarilo napísať novú báseň, ktorá sa mi zapáčila. Zdalo sa mi, akoby znamenala ďalší menší prielom v mojej poetickej tvorbe. Možno sa mi to zdalo, možno nie. Jedno viem isto: táto báseň je zase trochu... akoby som to... je skrátka niečím iná. Ale zároveň som to stále ja. Obyčajne som zo začiatku k svojmu výtvoru kritická a nechávam to dozrievať. Teraz báseň dozrievala ani nie 24 hodín a už ju sem dávam. Ale skrátka cítim, že to je správne. 

Ani vám vlastne neviem celkom vysvetliť o čom báseň je. Skrátka si ju prečítate a nechajte sa ňou uniesť do iných dimenzií. Možno aj pre vás bude nasledujúca cesta vlakom inšpirujúca. Píšete do komentárov, či sa vám páčila, aké pocity vo vás vyvolala a čo ste si z nej odniesli.

Koľajnice spomienok

Znovu spomínam
na naše cesty,
na spleť koľají.
Smerujúc niekam,
kde je ticho
nekonečne krásne.

A hľadiac z okna vlaku
na tmavú majestátnosť hôr,
znovu a znovu blednem
v spomienkach na úsmevy,
ktoré inak zapadli
v zrniečkach piesku času.

Viem,
že to bolo dávno.
A nik z nás už nie je rovnaký.
Obaja sme poznačení
zubom času.
Ty to azda skrývaš,
a ja si posuniem rukávy
ešte o čosi nižšie.

Hľadím z okna
a túžim sa stratiť
v spleti spomienok
a koľajníc,

aby som ťa znovu
našla.
Share:

2 komentáre:

  1. Dobrá je pekná, má aj veľmi silné pasáže, niektoré za mňa slabšie, ale ono sa to vyrovnáva.

    OdpovedaťOdstrániť

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)