štvrtok, 10. novembra 2016

Kniha

on  with 6 comments 
In  
Nohy nevládzu niesť
bolesťou zmietanú dušu.
Navonok však
krája svoju dúhu na kúsky
a rozdáva padlým.

Večer
hľadá lunu na temnej oblohe.
Nie je tam?
To hlúpa hra osudu.


Nechce dať nikomu
svoje bremeno niesť.
Podáva mi len kúsok dúhy,
no jej sa rozpadá svet.

Otvára knihu,
listuje v nej,
slza po líci steká

a dúha sa pomaly
topí v nej.

Uzrela bôle i klamstvá,
zrazu však, zničená,
knihu lží zatvorila.
Zakryla si oči
a poprela to, čo videla.

Avšak stekajúcu slzu
už nikdy nevysušila. 

-----------------------------------------------------

Dnes vám prinášam prvú báseň na tento blog. Je najnovšia, napísala som ju v pondelok v noci. Nemohla som totiž spať a stále mi behal po rozume nápad. A viete ako to býva - musíte ten nápad zrealizovať, alebo proste napísať si ho niekde, inak by ste na to zabudli. A tak som si túto báseň napísala do mobilu, pretože papier pero boli zahrabané bohvie kde v stole a keďže bola dosť neskorá nočná hodina, nechcela som riskovať to, že zobudím celý dom a susedovcov. :D 
O čom táto báseň je? No, ťažko sa to opisuje. Nápad boli len slová a slovné spojenia, ale potom sa k tomu pridali pocity a emócie. Ale v podstate je to o tom, že ľudia sú schopní zatvárať oči pred klamstvami. Je tiež o tom, že sú ľudia, ktorí navonok rozdávajú svetu úsmev, no vo vnútri trpia. A zároveň je to trochu o človeku, ktorý mi je najbližší. 
Pokojne napíšte svoje názory, ako na vás báseň zapôsobila a čo ste si z nej vzali. Zaujíma ma to najmä preto, lebo o básňach sa nikdy celkom presne nedá povedať o čom sú. Ja som sem dala len pár príkladov. Teda ono sa dá povedať o čom sú, ale takáto poézia, ktorá je opradená silnými emóciami, môže každého osloviť niečím iným a každý z nej môže cítiť iné pocity. 
Nemyslíte?
Share:

6 komentárov:

  1. Moje myšlienky k básni:
    Zaujalo ma to, že tá osoba, o ktorej to je, je v ženskom rode. Tiež píšeš, že "podáva MI kúsok dúhy, no jej sa rozpadá svet" - z toho vyplýva, že nie je o tebe a tiež, že ty možno vidíš cez jej masku, poznáš pravdu a vieš, ako sa cíti; možno dokonca, že ty si 'v poriadku', ty netrpíš a nepretvaruješ sa a pre túto čistotu srdca môžeš komentovať dianie okolo.
    Prvá veta sa mi veľmi páči - spojenie fyzickej (nohy) a duchovnej (duša) stránky človeka a to prepojenie.
    Rozmýšľam, čo je dúha v tomto prípade. Život? Energia? Láska? Prečo si to nenazvala priamo, alebo čo tým myslíš?
    A kde sa topí kniha? "V nej" ako vo vnútri/srdci tej, o ktorej je báseň alebo v knihe? Tá kniha obsahuje pravdu - zvyčajne sa o pravde píše, že oslobodzuje, tak je zaujímavé to brať aj tak, že svet sa ti v prvom rade zrúti, keď sa dozvieš pravdu. :)
    A posledná veta sa mi opäť páči - ak raz uzrieš pravdu, už to nezmažeš.

    Aby som to zhrnula, báseň ma najprv nezaujala, no potom som o nej rozmýšľala a páči sa mi. Čo do formy, tak do tej sa nevyznám, sama s básňami iba experimentujem, takže tak. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za komentár. :)
      Áno, značí to to, že vidím tej osobe pod masku. Dúha je energia, úsmev. Nenazvala som to priamo, lebo dúha mi pripadá ako dobré prirovnanie - v mojich básňach sa nájde viac nepriamych pomenovaní niečoho.
      "...slza po líci steká

      a dúha sa pomaly
      topí v nej." - je to myslené, že dúha sa topí v kvapôčke slzy, ktorá steká po líci. :)

      Odstrániť
  2. Spočiatku mi trošku nesedel názov kniha, ale potom ako báseň pokračovala som uznala, že je dobre zvolený :-) Obsahovo ide o pekné myšlienky, napríklad to zatváranie očí pred bolestnou skutočnosťou, neviem, či je to práve zle, niekedy sa to inak nedá v danom okamihu, každopádne si myslím, že si to sformulovala veľmi pekne :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Báseň sa mi naozaj páči. :) Viem, že teraz sa necítim úplne šťastná, je tam akási trpkosť alebo krivda, ale som šťastná. No viem, že takto sa niekedy cítim, keď mi niekto ublíži. Viac, myslím, už asi dodávať nemusím. Každý si určite aspoň raz zažil akýsi svoj bôľ.

    OdpovedaťOdstrániť

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)