A som zase o rok staršia

Hoci som si pôvodne myslela, že zverejním novú báseň, došlo mi, že mám vlastne dnes narodeniny. Na starom blogu to znamenalo "výkec roka" a myslím, že by mi za touto "tradíciou" bolo ľúto. A tak som sa rozhodla sa trochu vykecať aj na tomto blogu a tento rok. Pre zaujímavosť, skutočne mám dvadsať jeden. A áno, uvedomujem si, že vyzerám na pätnásť. Či? :D


Ale poviem vám jedno: je zvláštne pozrieť sa na uplynulé roky. Život sa tak neskutočne mení, že keď máte pätnásť, neuvedomujete si, že v dvadsať jednotke sa na seba pozriete a poviete si: "ako som sa sem dostala?" Vážne už mám dvadsať jeden? Neverím. Veď len teraz som zakladala prvý blog, mala som pätnásť, bola som pózerka, ktorá chcela byť tak dark a evil. :D Teraz sa na tom musím smiať. Bolo to ako včera a pritom napríklad od založenia prvého blogu ubehlo šesť rokov. A zostanem len tak čumieť do prázdna: "Čo?!"

Zmenila som sa. Teraz môžem aspoň z časti povedať, kto som. V pätnástich som to ešte nevedela, teraz som presvedčená aspoň o niečom. Písanie, knihy, blog - to všetko som ja. Do toho vkladám svoju dušu, svoj pohľad na svet prostredníctvom nie zdravých očí, pretože si myslím, že sa na svet pozerám trochu inak ako sa pozerá zdravý človek. Ale o tom hádam neskôr. 

Za posledný rok sa udialo fakt veľa vecí, že som si to nestihla ani všimnúť. Podarilo sa mi úspešne zmaturovať, o čom som pred rokom pochybovala. Získala som zase nejaké ocenenie v súťaži s básňou. Dokonca sa mi podarilo prvé miesto. A to bol ten moment, kedy som si povedala: "Hm, tak asi tá moja tvorba predsa len za niečo stojí." Aj keď je čo zlepšovať. Dokonca sa mi darí splniť si najväčší sen odkedy som začala vážnejšie literárne tvoriť. Píšem knihu, vydávam zbierku básní. Som si plne vedomá toho, že keď budem svoju zbierku držať v rukách, bude ma musieť niekto štipnúť, pretože tomu stále neviem uveriť. 

Viete, už som raz mala maličkú šancu vydať zbierku básní, no nevyšlo to. Keď sa mi ozvala moja vydavateľka, nechcela som sa dlho na nič tešiť, pretože to nemuselo vyjsť. Teraz sa ešte stále bojím tešiť, ale ono sa to už tuším ani nedá. :D Neverila som, že sa mi to podarí a zrazu tento rok sa to darí. 

Navyše si plním ďalší sen, ktorý bol síce dlhší čas schovaný v zákutí mojej duše, ale bol tam - snívala som, že raz budem písať naplno, že nebudem pracovať v normálnom zamestnaní, ale že budem proste spisovateľkou. A to sa mi pomaličky plní, keďže ja nemôžem pracovať v každom zamestnaní. Písať naplno je pre mňa to najlepšie riešenie. 

Uf, je toho tak veľa, čo by som chcela napísať a vlastne neviem, čo chcem písať ďalej. Podstatou tohto článku je, že som si vedomá zmeny samej seba, pretože je normálne, že človek sa posúva. Aj včera som uskutočnila veľký posun. Na písanie tu si musím ešte stále zvykať, ale pomaly to snáď pôjde. 

Na záver si dovolím povedať, že dúfam, že aj o rok budem písať tento článok, že budem stále rada blogovať a že budem rada písať. Verím tomu. Pretože ak by sa to nejako skončilo, skončil by sa tým i môj život. Pretože toto všetko JE môj život. Bez tohto nie som nikto. A vám som vďačná, že ste so mnou. :)

Prežite krásny dnešný deň.
Elizabeth

Komentáre

  1. Ešte raz prajem všetko najlepšie k narodeninám :-) Ten čas vážne letí, ani si to niekedy neuvedomujeme a potom sa pri takýchto príležitostiach obzrieme a nemôžeme tomu uveriť čo všetko sme prežili :-) Držím ti prsty s vydaním knihy a dúfam, že si ju čoskoro budem môcť kúpiť :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. :) Podrobnosti o knihe tu budú hneď ako to bude možné. :)

      Odstrániť
  2. Vsechno nejlepsi :) Vydat knizku je mym pranim od nejakych osmi let, co js zacala psat basne.Vetsina jich jsou takove blaznive, se zvířatky atd., ale psani me bavi(i kdyz basen jsem uz dlouho zadnou nenapsala.). Preji ti, at se ti vydani knihy povede :)
    Melisinblog.bligspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
  3. No teda, všetko najlepšie k narodeninám!
    Tvoj starý blog nepoznám, no toto sa mi dobre čítalo a ak tá víťazná báseň je niekde zverejnená, rada si ju prečítam :)
    Písanie mám tiež veľmi rada, no iba bojazlivo priznávam, že rada píšem fiction a pohrávam sa s básňami, aktuálne na to idem trochu naopak. Vysvetlím: roky som nepísala, asi dva či tri. Potom na výške som mala hodiny kreatívneho písanie (jeho výplody nájdeš na myveryownwritingcorner.blogspot.com) no a potom som mala opäť pauzu (dôvodom je smrť mojej mamky, o ktorej som už aj písala, na konci komentáru nájdeš link priamo na článok, ak by ťa to zaujímalo). A tak som si povedala, že ale veď dýchať nejako musím a slová sú dôležité! takže som spustila blog pre študentov. Mám takto rutinu písania, rozumiem o čosi viac tvorbe obsahu a zároveň sa postupne vraciam k vymýšľaniu si:) Či mi to ide dobre, to neviem, no mojím veľkým snom je tiež vydať knihu - román alebo zbierku poviedok. Aktuálne prechádzam veľkými zmenami a som už v takom očakávaní výsledku, že niekedy si poviem, že nemá zmysel dnes nič písať, ke´d to zajtra zmažem. Uvedomujem si, že je to hovadina, lebo takto sa nezlepšujem v zručnosti písania, no som už taká. Tak sa teším, že som ťa našla, a že tu len začínaš a môžem tvoju cestu aj sledovať. Niekedy sa na už rozbehnutom autorskom blogu cítim stratená a neviem kam skôr zájsť. Som zvedavá, čo z toho bude.
    A aby som bola za drzú, nechávam ti teda tu ten odkaz na posledný článok, a pokiaľ študuješ, hádam tam aj nájdeš niečo pre seba - ak áno, daj mi vedieť. Prajem ešte super týždeň a nezabúdaj, že kreativita je práca.
    https://timkablogblog.wordpress.com/2016/11/07/smrt-rodica-cast-prva/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Slová sú nádychy duše. Vďaka písaniu žijem. Rada sa pozriem na tvoj blog. :)
      Mimochodom, keď máš taký pocit z novo vytvoreného diela, teda že sa ti to potom zdá ako hovadina - to je u mňa občas tak isto. Ale väčšinou to nechám tak, nechám čitateľov, nech sa na to vyjadria, alebo ak je to ešte niečo nezverejnené, nechávam to dllllho odležať. Vrátim sa k tomu asi po týždni a viac a väčšinou vtedy si uvedomím, že to nie je zas až tak zlé. Samozrejme môžu byť aj výnimky a vtedy báseň či niečo iné hodím do koša. :D
      A ďakujem za komentár. :)

      Odstrániť
  4. Všechno nejlepší k narozeninám.
    Moc se mi líbí, že i když se ti trnitou cestou povedlo dojít ke sbírce básní, kterou budeš vydávat, neusnula jsi na vavřínech. Myslím si, že je to důležité, mít o sobě trochu pochyby. Pokud člověk automaticky považuje vše, co napsal, za skvost, je to špatně, takový člověk postrádá sebereflexi. A líbí se mi, jak se dokážeš usmát nad svým patnáctiletým já. :-)
    To dark evil období jsem měla ve dvanácti... a něco mi říká, že jsem hrozně ráda, že jsem si tím prošla. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za komentár. :) Aj ja som rada, že som si tým obdobím prešla - niečo ma to o sebe naučila a mám pocit, že to je len dobre. :D

      Odstrániť
  5. Všetko najlepšie k tvojím narodeninám. :)
    Veru, ako ten čas neskutočne rýchlo letí. Hoci nie som s tebou od začiatku blogovania, určite si môžem dovoliť tvrdiť, že si sa od vtedy náramne posunula dopredu. Za to ťa môžeme jedine obdivovať. :) Určite si to zaslúžiš!
    Tebe aj tvojmu blogu prajem k narodeninám veľa úspechu, len tebe veľa zdravia a šťastia a lásky.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj slovenská prvotina môže byť kvalitná!

6 vecí, ktoré ma na blogoch dokážu odradiť

Môj hendikep: ako sa ja pozerám na svet?